Overclocking, prvý krát s dusíkom… :)
Po dlhej dobe som sa konečne odhodlal na vyskúšanie tekutého dusíku ako chladiva pre procesor. Po úspešnej výrobe komína na procesor mi už nič nebránilo pustiť sa do práce a naučiť sa čo-to o používaní tekutého dusíku.
Trvalo mi dosť dlho kým som sa odhodlal k vybavovaniu tohto plynu. Predchádzala tomu dilema či začať so suchým ľadom, alebo skočiť rovno na vyššiu métu a to dusík. Po dlhých večerných rozhovoroch na icq a rozhodovaniach som sa rozhodol predsa len pre tekutý dusík. A neľutujem. Práca jednoduchá, plyn neškodlivý. Čo viac si priať? Suchý ľad je totižto oxid uhličitý v pevnej forme, ktorý pri vyparovaní spôsobuje ospalosť. Nahromaďuje sa v miestnosti a tak je dôležité zabezpečiť silné vetranie. V spojení s acetónom s ktorým by som ho používal je to dosť blbá kombinácia. Sfetovaný a ospalý… 
Po nie dlhom vybavovaní tekutého dusíka som už mal pripravenú naplnenú dewarovú nádobu, ktorú si bolo treba vyzdvihnúť a za plyn zaplatiť. Dewar som doviezol domov a po pár skúškach sa mohlo ísť na druhý deň na vec. Ešte v ten deň som si nachystal komín, bench table a hardvér aby som sa na druhý deň s tým nemusel otravovať. Taktiež bolo nutné odizolovať základnú dosku proti vode. Ono tých -100° nieje žiadna sranda , hlavne pokiaľ mosfety na doske dostatočne hrejú a voda sa začne zrážať 
. Po nahodení plastickej gumy vyzerala DFI P45-T2RS Plus nejak nasledovne:
Po odizolovaní nám už nič nebránilo začať. Tak som sa hneď ráno vybral s hardvérom do garáže a začal zostavovať, skladať, pripravovať. Všetko šlo ako po masle a pripravené to bolo za chvíľku, čo je vidno na ďalšej fotografii:
Potom prišli na rad klasické veci. Otestovanie najnižšej možnej teploty na našom procesore, tzv. ColdBug, ktorý sa u nás pri defaultnom napätí ukázal na teplote cca -85°. Pri zvyšujúcom sa napájaní sa však coldbug troška posúva (vyplíva to z vlastností polovodiča) a tak mierne prekročenie tejto hranice pri zvýšenom napájaní ničomu nevadí. Po odskúšaní prišlo na rad rozmrazovanie fénom na teplotu, ktorá dovolila procesoru znova korektne pracovať. Už nám s kolegom teda nič nebránilo pustiť sa do vysnívaného extrémneho overclockingu. S prvoti sme boli nadšený. Dusík priniesol nevídané možnosti oproti vzduchu a nám sa to začalo páčiť. Problém nastal až pri zistení že moja doska DFI DK P45-T2RS-Plus nedovoľuje pustiť do procesora vyššie než 1,87V napájanie. Celkovo som z toho dodnes sklamaný, ako taká doska môže oplývať takou veľkou chybou, nakoľko pod dusíkom nie je nič extrémne ísť s napätím aj jemne vyšším než 2V. Druhým sklamaním bola použitá ram. Po mojich experimentoch s chladičmi som o ješdnu prišiel a tak nám na testy ostal len jeden 1024MB modul OCZ Reaper 1066MHz osadený kvalitnými micron D9GMH čipmy. Testy superpi teda nevyšli podľa očakávaní. Je jasné že dualchannel tam proste chýba. Testovať bez dvoch modulov v D.CH. je o ničom. Aj napriek problémom sme sa nedali odradiť a vyskúšali sme čo sa dalo a benchovali sme naďalej.
Systém v plnom nasadení! Dokonale “zatuhnutý” …
Po chvíľke ladenia sme dosiahli nasledovné výsledky s procesorom Core 2 Duo e8600: maximálny takt: 6006MHz, SPI1M pod 8 sekúnd, SPI32M pod 10 minút a ďalšie výsledky…
Potíme sa, potíme našťastie dusík nás dokázal ohromne schladiť
Tu už však nastali obmedzenia, ktoré nás nepustili ďalej. Hlavne spomínané napätie procesora ktoré nás veľmi zbrzdilo. Povedali sme si nič to, na budúce to bude lepšie, voltmod nás zachráni. Šli sme teda do testovania 3D markov s voltmodovanou grafickou kartou Gainward HD4850GS. Tu prišiel ďalší problém. Grafické karta po voltmode odmietala fungovať, jadro sa vypínalo, zostava sa reštartovala, obraz sa rosypával. Tomuto som do teraz nepochopil, nakoľko sa problém neodstránil ani úpravou nad prúdovej ochrany obvodu napájania GPU. Z benchmarkov sme teda obišli naprázdno a bodíky na HWbot stoja za nič . Dusíku nám ale ostalo neúrekom a my sme nevedel čo s ním. Mňa napadlo, že mi doma leží ešte jeden procesor - e8200. Takže nasledovalo rozmrazovanie zostavy
a nasadenie druhého testovaného procesora. Bol som milo prekvapený čo tento kus kremíka v starej C0 revízii dosiahol a bez limitov RAM ešte dosiahnuť mohol. Po chvíľke ladenia sme z procesora dostali 5122MHz. Avšak aj po ladení tohto procesora nám ostalo ešte dosť dusíku ktorý by kľudne vystačil aj na ďalšiu zostavu. Nedalo nám to a pustili sme sa do taktovania našej druhej zostavy pozostávajúcej z dosky P5K Premium a procesora e8400. V tomto prípade bol obmedzujúci faktor jednoznačne doska, na ktorej dostať FSB 580 a viac bolo vždy takmer nemožné.
Ako vidíte, maximálka tejto konfigurácie bola len 5226MHz vďaka spomínanej doske ktorá proste vyššie FSB odmietala dať.
Toľko výsledky taktovania prvý krát s použitím dusíku. Výsledky to síce nie sú najlepšie ale naše neúspechy nás však neodradili a na prvý krát sme celkom spokojný. Veríme že na budúce sa nám podarí dosiahnuť lepších výsledkov za pomoci úprav hardvéru a nových skúseností.
Na koniec by som sa chcel poďakovať spoločnosti linde-gas za sprostredkovanie tekutého dusíku a zapožičanie dewarovej nádoby.
